Odhadzovanie odpadu: Slovenské kultúrne dedičstvo?

Autor: Soňa Kallová | 30.9.2020 o 13:27 | Karma článku: 9,66 | Prečítané:  2631x

Na Slovensku máme tradície, ktoré sa s časom, životnou úrovňou (alebo lepšie povedané pokročilým konzumom) nestrácajú, ale upevňujú. Koronakríza k nim ešte prispela. 

Na jar, keď sme museli sedieť doma a náš „výbeh“ bol limitovaný najbližším parkom či poľom ale aj v lete, tým, že Slováci väčšinou trávili dovolenku na Slovensku.

Ide o tradíciu, ktorá je rozvinutá už len v treťom svete, predovšetkým v afrických alebo chudobných ázijských krajinách.V Európe je na ústupe. U nás sa jej však stále veľmi darí.

Neviem, ako inak v dnešnom „civilizovanom“ Slovensku nazvať to obľúbené zanechávanie a hromadenie odpadu. Táto činnosť sa u nás udomácnila už dávno, ibaže za socializmu bol malý výber tovaru a teda ani odpadky neboli veľmi rôznorodé. Za kapitalistických čias sa situácia zlepšila a tak sme dnes každodennými svedkami voľného povaľovania sa rôznofarebných odpadkov od výmyslu sveta. Nezáživné trávniky pred panelákmi či obchodnými centrami spestrujú poletujúce mikroténové vrecká a farebné obaly z cukroviniek. Ulice v mestách, a zvlášť zastávky MHD sú zase vytrvalo dekorované množstvami cigaretových ohorkov. Posledným prírastkom sú jednorazové rúška.

Na odstavných parkoviskách, na lesných a poľných cestách, či zabudnutých miestach, kde sa ešte dá dostať autom, okrem „upratovačov“ zanechávajúcich veľkorozmerné vrecia plné odpadu, takéto miesta obľubujú aj „vypratávači“ domov, kancelárií či skladov a veselo sem vysypú či uložia aj hodnotnejšie a hlavne väčšie kusy nechcených či zavadzajúcich predmetov, ktoré ešte viac spestria okolie aj kontamináciou pôdy či vody. Navyše, každá priehlbina v teréne musí byť „zarovnaná“ a teda inými slovami naplnená odpadom. Zaujímavosťou sú páriky v autách, ktoré po sebe zanechávajú voľne pohodené latexové pozostatky svojich aktov vrátane svojej DNA.

V lete tieto prírodu spestrujúce doplnky nie sú až také viditeľné, prekryje ich bujná zeleň. Na jeseň sa však odhaľujú tieto ale aj iné, turisticky navštevované miesta, obohatené zabudnutými či zahodenými kusmi odevu, obuvi ale aj starými dobrými a hlavne hojnými PET fľašami (načo sa trápiť s ich zálohovaním, pokojne to preložme na 2050 a budeme mať ešte farebnejšiu prírodu a následne aj svetové oceányJ). Mimoriadne obľúbenou lokalitou pre „odkladanie“ je aj okolie železničných tratí a ciest, hlavne na predmestiach.

V turisticky atraktívnom lesnom prostredí sa dajú vidieť predovšetkým všadeprítomné papierové vreckovky po malej potrebe. Pri tomto sa milé dámy pozastavím a skúsim uvažovať ako vy. Po vykonaní malej potreby sa logicky potrebujete utrieť a... zbaviť sa papierika, ktorý zahodíte...hockde. Vy ste sa ho zbavili a čo na tom že sa naňho najbližšie mesiace budú pozerať stovky či tisíce okoloidúcich? Zaráža ma (vzhľadom na množstvá týchto papierikov) koľko z vás takto uvažuje...lepšie povedané, neuvažuje.

Mám kamarátku, ktorá tieto papieriky po malej potrebe takpovediac „recykluje“. Vravíte si fuj?! No mne sa zdá fuj práve to, že ho bezostyšne odhodíte na oči iným. Tým inteligentnejším z vás by možno mohlo dôjsť, že ak ho už teda nechcem recyklovať, môžem ho dať do sáčku s odpadom ktorý so sebou mám (ale to len v prípade ak nezahadzujem okolo seba všetko ako tie papieriky) alebo prinajhoršom papierik dobre „odložím“ do zeme, pod konáre či lístie tak aby ho do jeho rozkladu (najbližších pár mesiacov) nikto (rozumej človek, turista, hubár) nevidel.

To mi pripomína ako som na jednom z hradov rekonštruovaným istým občianskym združením zbierala odpadky po turistoch a zistila som, že poniektorí návštevníci národnej kultúrnej pamiatky sa neštítia zanechať okrem množstva (značkovacích) malých potrieb, aj veľkú potrebu v hradnej pivnici, samozrejme sprevádzanú množstvami „parfumovaných“ papierikov. Môžete mi veriť, že sa tento druh tradičného odpadu veľmi zle odpratáva...

Po horúcom lete sa podobné scenáre vyskytujú aj v okolí jazier a obľúbených bagrovísk, kde sa od začiatku „kúpacej“ sezóny formujú farebné kôpky. V prvých jesenných dňoch sa už dajú pozorovať vskutku hodnotné vysoké kopy plastov pozostávajúce z pokazených slnečníkov, gumených nafukovačiek, plastových pohárov či prázdnych igelitových sáčkov, slovom bohatý sortiment.

A tak je to práve jeseň, kedy sa môžeme radovať z „výdobytkov“ letnej turistickej sezóny z pohľadu rokmi osvedčeného odhadzovania odpadkov. Ak nám v zime praje Perinbaba, biela panenská vrstva prekryje tieto tradičné hodnoty. Ak sa motáte po zimnej či skorej jarnej pláni, nezriedka vám zapraskajú pod nohami dobre známe PET fľaše, známka prítomnosti „hodnôt“.

Keď sa potom na jar sneh odtopí, samotná príroda je nudne sivá, avšak naše „cennosti“ sa dostanú na povrch a oživia tak otupne bezfarebnú prírodnú šeď. Lenže ak dostatočne dlho počkáme, cyklus sa opakuje a bujná zeleň opäť všetko pohltí.

V posledných sezónach sa však množia pokusy zbaviť nás tejto cennej tradície a pribúdajú aktivity zamerané na zber odpadu. Súčasťou tejto hrozby je aj aplikácia Trash out, ktorá umožňuje nahlasovať divoké skládky.

Je tak ohrozené naše prvenstvo v rámci (vyspelej) Európy , v ktorom nám ešte asi dve dekády dozadu mohli konkurovať jedine latinské krajiny Európy aj to len s výdatnou pomocou prisťahovalcov. V Španielsku sa však v uvedenom období začala veľká edukačná kampaň za vyčistenie a skultúrnenie krajiny a tak nám dnes už konkurencia od tejto krajiny v uvedenej tradícii nehrozí.

PS.1 Stojí za zváženie návrh zápisu tejto činnosti do zoznamu UNESCO; treba však mať na pamäti, že sa možno o ňu budeme musieť podeliť s niektorými krajinami V4, ktoré sa k nej prihlásia. Veľkú európsku konkurenciu vidím aj v krajinách ako napr. Čierna hora.

PS.2 Ale teraz vážne: kým na Slovensku nebude prioritou číslo 1 v školskej výchove vtĺkanie do hlavy každého žiaka recyklácia a ochrana životného prostredia (áno, ešte pred slovenčinou aj matematikou), aby každému prváčikovi bolo jasné, ako sa v tomto smere správať zodpovedne (hlavne keď túto snahu doma nevidí), nebude Slovensko čistou krajinou. Ale hlavne, tí ktorí by mali ísť príkladom - predovšetkým mám na mysli štátnu správu na komunálnej úrovni, ktorí si často zakrývajú oči a hľadajú výhovorky ako sa to nedá.. no a tomu by mala zodpovedať technická a technologická pripravenosť recyklácie... ale to je už téma na iný blog.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Pred odbernými miestami sa už tvoria dlhé rady

Začalo sa plošné testovanie obyvateľov Slovenska.

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Lekár Laho: Šéf lekárskej komory spôsobil zdravotníctvu problémy

Odmena 500 eur je pre mladých lekárov motivujúca, vraví Laho.


Už ste čítali?