Pred bránou, na chodníku, prakticky hockde na verejnosti, rúško stiahnuté pod bradu, cigaretka v paprči či v puse a... nikto nič.
Úplne ma dostalo, keď som v Lidli videla mladého muža s takým respirátorom, že aj civilná obrana by mu ho závidela. Po nákupe som však skoro odpadla, keď som uvedeného mladíka zbadala pred obchodom s respirátorom preveseným na krku a cigaretou v puse, veselo debatujúc.
Fajčiarom sa ich zlozvyk jednoducho toleruje aj v dnešnom, covidovom svete. Možno som len neinformovaná, možno tabak a splodiny fajčenia účinne zabíjajú koronavírus a fajčenie je tak účinným protivírusovým nástrojom. Alebo nie?
Lebo podľa informácií o tejto nákaze, fajčiari a dokonca aj ľudia žijúci v oblastiach s kontaminovaným ovzduším, sú na túto infekciu náchylnejší a ak ju dostanú, respiračné komplikácie sa prejavujú horšie a majú aj vyššie riziko úmrtia.
Odhliadnuc od toho, že sa všade okolo nás váľajú cigaretové ohorky, ktoré fajčiari za odpad nepovažujú (ale úprimne, mnohí slovenskí aj nefajčiari nepovažujú za odpad aj oveľa väčšie „veci“); tieto sa rozkladajú niekoľko mesiacov až roky.
Mohli by sa tiež vzchopiť a poňať túto koronakrízu ako výzvu na skoncovanie s týmto (ich aj okolitých občanov) život strpčujúcim až ohrozujúcim zlozvykom. Ale nemám pocit, že by ich táto myšlienka spontánne napadla a už vôbec nie ich oslovila.
Takže ich opäť budem na ulici len širokým oblúkom obchádzať; veď možno im ide len o to, dostať vírus a skoncovať so životom. Lebo zjavne pre to robia čo môžu. Celkom cynicky povedané, ani by mi tento druh sebevrážd neprekážal, pokiaľ pritom nenakazia zdravotníkov a tých, ktorí dodržujú pravidlá.