Niežeby niekedy táto cestovná kancelária oplývala davmi záujemcov o cestu na Slovensko (lebo okrem pobaltských krajín je spomedzi bývalých socialistických krajín už dlhšie v kurze aj Bulharsko, Rumunsko či Poľsko), ale našli sa takí. Pochopiteľne, nebola to zásluha žiadnej zo slovenských štátnych inštitúcií, ktoré majú v náplni práce propagovať v zahraničí Slovensko ako dovolenkovú destináciu. Bolo to len nadšením zopár Španielov (a aby som neklamala, aj zopár Slovákov), ktorí celkom náhodne objavili v krajine, od ktorej by to nikdy neboli očakávali množstvo predovšetkým prírodných krás, ale aj historických, kultúrnych a gastronomických zaujímavostí, hodných minimálne týždňovej dovolenky.
Neboli by to očakávali, lebo pre väčšinu Španielov je Slovensko viac ako dvadsať rokov ničím iným ako akýmsi torzom bývalého Československa, pochopiteľne ak sa k nim vôbec dostalo, že sa Slovensko osamostatnilo. Ako následok sa potom nemôžeme čudovať, že si bežný Španiel myslí, že Dunaj z Rakúska sa dostáva priamo do Maďarska, že si zahraničné cestovné kancelárie vyrábajú a realizujú cesty s názvom klenoty strednej Európy či srdce strednej Európy a Slovensko v nich nie je ani len spomenuté. Z Prahy sa presunú do Viedne, odtiaľ do Budapešti a poďho domov! Iba zlomok z nich sa zastaví, (snáď kvôli prestupu na iný spoj či lacnejšie letisko?), v Bratislave. Skúste im spomenúť Karpaty. Presvedčivo vám budú tvrdiť, že veď tie sú v Rumunsku, tam v Karpatoch predsa vyvádzal Drakula! Slovensko im nič nehovorí. Ešte tak Slovinsko, tam sú predsa Alpy.
Produkt manažérka mi vzápätí doniesla bulletin z veľtrhu cestovného ruchu v Madride, ku ktorému sa schyľovalo práve ten víkend. Nemala som o tom tušenia ale bulletin som si vzala a intenzívne som v zozname vystavovateľov hľadala Slovensko, SACR alebo čokoľvek iné so slovenskou vlajočkou. Našla som krajiny ako Arménsko, Srbsko, Uzbekistan, Líbia, Gruzínsko, Azerbajdžan, aj našich susedov...ale Slovensko nikde. Nebolo to pre mňa žiadne prekvapenie. Svojho času sa podľa očitých svedkov Slovensko na tomto veľtrhu, považovanom za 2 či 3.najpodstatnejší v rámci Európy (ak sa nemýlim, za Berlínom a Londýnom...alebo medzi nimi?), zúčastnilo. Personál nášho stánku hovoril len anglicky. Neviem ako ste informovaní o jazykovej zdatnosti latinských národov, ale s angličtinou sa mohli akurát tak dostať na WC alebo objednať si v bare či hoteli, môžem vás však ubezpečiť že osloviť klientov a predať produkt Slovensko zaručene nie.
Niežeby Slovensko neinvestovalo do propagácie v zahraničí. Nedávno som si všimla, že sme sa zúčastnili na Medzinárodnom turistickom veľtrhu v Brne. Nuž, kontakty udržiavať a rozširovať treba aj nablízku, napokon pre Čechov sú Tatry srdcovou záležitosťou, ale predstavovať im ich určite netreba.
Vzbudzuje to vo mne pocit, že sme tak silne zahľadení do seba a starých vychodených chodníčkov, že nám obrovské západoeurópske trhy unikajú a nikomu to nevadí. Peniaze vynaložené na propagáciu Slovenska sú smutným zlomkom toho, čo vkladajú do svojho turizmu naši susedia. Ale s takýmto prístupom ich z turizmu nikdy viac ani nebude. Pretože Slovensko na to má, aby bolo vychytenou turistickou destináciou. Má na to predpoklady, ale zdá sa, že nie vôľu.
