O kráse: ako som v Strážkach pochopila vznik impresionizmu

Autor: Soňa Kallová | 27.8.2014 o 20:09 | Karma článku: 7,81 | Prečítané:  454x

Pri cestách cez Strážky som vždy išla oči nechať na gotickom kostole, krásnej renesančnej zvonici a oproti stojacom kaštieli s okolitým parkom. Dopriala som si sem výlet až v jeden októbrový podvečer. 

V kaštieli som bola poslednou návštevníčkou. Galéria už síce zatvárala, ale dostala som výnimku a vlastnú sprievodkyňu po kaštieli.

Drevené dvere, s intarziami či celoplošne maľované, priechodné miestnosti dýchajúce starým drevom a nehybné krajiny s jemnými farbami a s mnohými odtieňmi, impresionisticky rozmazané, vyznievajúce do pastelových odtieňov sú tu v tejto chvíli iba pre mňa.

Interiér kaštieľa a rozprávanie vo mne spúšťajú predstavivosť, prenášajú ma do vzdialenej ale aj nedávnej minulosti. Predstavujem si život poslednej bezdetnej barónky Margity Czobelovej, dožívajúcej v tomto kaštieli v časoch socializmu s blahosklonným privretím očí komunistických pohlavárov a jej nasadenie pri ukrývaní diel svojho strýka Ladislava Medňanského v neistých vojnových časoch.

Osamelý balkón hľadiaci do parku s riekou pre ňu musel byť balzamom na dušu. Trpiaca reumou ale zanietene otužujúca sa barónka sa údajne denne kúpala v rieke Poprad a to až do neskorej jesene. Počúvam aj o samotnom Medňanskom, jeho pobytoch v Strážkach a jeho nedovolenej láske k priateľovi Bálintovi.

Tieto informácie a zopár diel mi uviazli v mysli keď vchádzam do parku. Zalievajú ho lúče podvečerného slnka nízko nad obzorom. Osvetľujú mohutné farebné koruny storočných stromov nado mnou. Vietor neusporiadane zhadzuje ich listy.

Rieka je pokojná, takmer čierna a ťahá od nej chlad. Lavička hneď na brehu nechce prezradiť, či na nej sedávala barónka pred či po kúpaní alebo tu ešte vôbec nebola. Nepatrné zvlnenie prúdu vody rozmazáva odraz stromov v rieke.

Takmer sa mi zdá, že vidím umelca nanášať farby na plátno, pokúšajúc sa zachytiť neustále meniaci sa jav. Akoby v grafickom programe, premieňa sa mi fotografický obraz rieky na impresionistickú krajinu, so všetkými detailmi čo k nej patria.

Zrazu si neviem predstaviť, že by v tomto prostredí žijúci umelec dokázal tvoriť niečo iné. Impresionistické prírodné motívy sa tu núkajú, kričia na vás z každého zákutia parku, z odrazu vo vode, z farieb listov, z hry svetla a tieňa slnečných lúčov.

Odchádzam krátko po západe slnka. Diela umelca sa zahalili do tmy a do parku so šerom prenikol krutý tatranský chlad. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?