Prerušená pieseň

Autor: Soňa Kallová | 8.10.2012 o 13:35 | Karma článku: 5,82 | Prečítané:  533x

Asi to bola dobrá marketingová kampaň, ktorá ma zaviala na výstavu do SNG v Bratislave Prerušená Pieseň. Obraz, aké si pamätám zo školských učebníc, na reklamných plochách okamžite vzbudil moju pozornosť aj keď galéria nie je miestom, ktoré navštevujem pravidelne.

Moja vlastná reakcia ma prekvapila - odrazu som nevedela, čomu mám pripísať tento nečakaný záujem. Chýbajú mi snáď za posledných 20 rokov budovateľské tváre, na ktoré som sa kedysi v učebniciach povinne pozerala? Alebo je to spomienkový optimizmus, nostalgia za niečím, čo už dávno skončilo v nenávratne? Či túžba po návrate čias, keď sme bažili po materiálnych (samozrejme, nielen) veciach, ktoré boli nedosiahnuteľné, a pod ktorými sa dnes prehýbajú pulty obchodov? Za dobou poznačenou nedostatkom tovaru, ktorý nás dnes zahlcuje na všadeprítomných letákoch až sme z toho znechutení? Moji rodičia, ktorí prežili v komunizme celú svoju mladosť, sa ťukali na čelo, chodiť sa pozerať na tých nenávidených zločincov! Nemali sme ich snáď dosť do revolúcie? Radšej zájdu do kostola, prípadne do supermarketu opäť si užiť nákup toho, čo si tak dlho museli odopierať.

Niežeby som túžila po časoch, keď sa nedalo nič kúpiť. A určitú nostalgiu nemôžem vylúčiť.

Výstava ma preniesla do starých čias, keď boli všetky budovy ošarpané a sivé, keď sa stáli dlhé rady na mäso či banány a odriekali sa pionierske sľuby. Na nedostatok Stalinov či Gottwaldov sa určite sťažovať nedá. Nájde sa tam aj nejaký ten Lenin aj ďalší pohlavári oných čias. Radostné tváre zväzákov budujúcich vlasť sa striedajú so zobrazením ťažkej, ale oduševnenej práce robotníkov.

Prekvapila ma miestnosť zariadená v štýle 50. rokov, typická obývačka oných čias, s fotelkami a stolíkom s obrusom z ručne háčkovanej čipky. Takéto doplnky domácnosti myslím spozná každý z nás, čo zažil nie nevyhnutne 50, ale hoc aj 70. roky v komunistickom Československu.

Dlho som stála pred obrovským obrazom dobrovoľného, až priam veselého odovzdávania kontingentov z polí, ktoré aj tak čoskoro komunisti znárodnili. Absencia logiky tohto diela umocňuje stále prítomný pocit, že všetko bolo neprirodzené, silené, choré. Našťastie dnes, na rozdiel od vtedajšej situácie, keď som len nechápavo sledovala svojich roztrpčených, ale mĺkvych rodičov a kvárila ma nejasná tieseň, sa nad tým len pousmejem. Je to minulosť a verím, že sa nebude opakovať v tejto ani v žiadnej inej diktátorskej forme.

PS. V pokladni bola veľmi milá staršia pani. A tak mám okrem spomienok z výstavy na chladničke magnetku s ozbrojenou partizánkou na stráži pod Rozsutcom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?